Exkurzia v koncentračnom tábore Osvienčim pre žiakov SŠI

Uverejnené: pondelok, 08. jún 2009, 18:56

Bránami osvienčimského koncentračného tábora v Poľsku so sarkastickým názvom „Arbeit macht frei!“ („Práca oslobodzuje!“), prešlo mnoho miliónov ľudí. Tento názov mal prichádzajúcich do tábora uistiť o prísnom poriadku panujúcom v koncentračnom tábore a dať uväzneným falošnú nádej, že vďaka tvrdej práci získajú slobodu. Počas druhej svetovej vojny sem boli privážaní ľudia ako väzni a v súčasnosti sem prichádzajú tí, ktorí chcú vidieť tragický osud miliónov ľudí. Aj žiaci našej školy prešli 2.6. 2009 touto bránou, aby sa čo najviac dozvedeli o zločinoch z nenávisti, o potláčaní ľudskej dôstojnosti a zlyhaní ľudskosti.

Návšteva tábora sa skladala z dvoch častí. V prvej časti sme videli interiér pavilónov, kde boli umiestnení pracujúci väzni. Navštívili sme aj Pavilón 11, ktorý bol označovaný ako „Pavilón smrti“ a boli sme si obzrieť aj „Stenu smrti“. Je to špeciálne miesto, pretože málokto prežil pobyt v ňom. Najviac popráv v tábore zastrelením vykonali nacisti od jesene 1941 do jesene 1943 práve v Pavilóne 11 pred tzv. „popravnou stenou“.

V tomto bloku je tiež cela, v ktorej zahynul poľský väzeň Maximilián Kolbe. Tento mních ponúkol svoj život za záchranu života iného väzňa. V roku 1941 Nemci uskutočnili prvé skúšky s plynom „cyklón B“, ktorý používali na masové vyvražďovanie väzňov. Boli sme na mieste, kde hral orchester – išlo o väzňov, ktorí museli hodiny hrať v zlom oblečení v mraze i horúcom počasí. Videli sme krematórium, kde pálili mŕtvych a dozvedeli sme sa o každodennom živote v tábore a organizácii hromadného zabíjania počas vojny.

Druhá časť je návšteva časti tábora Birkenau, kde vchod vedie cez železničnú trať pre mnohých ľudí to bola posledná zastávka v ich živote. Sú tu drevené budovy, v ktorých žili väzni a celá dĺžka tábora je 1km. Je nutné si uvedomiť, aký obrovský je tento tábor a aký je veľký rozsah tragédie a osudov miliónov ľudí – Židov, Poliakov, Rómov a iných národností.

Osvienčim sa stal symbolom teroru, genocídy a holokaustu. Šibenice, plynové komory, kremačné pece ukazujú podmienky v ktorých títo väzni žili a sú zároveň aj symbolom krutosti ľudstva.

Asi 4km od Birkenau je malá dedinka Harmeze, kde je centrum sv. Maximiliána v kláštore františkánov. V tomto stredisku je výstava obrazov Mariana Kolodzeija, ktorý bol bývalým väzňom koncentračného tábora Auswitz pod číslom 432. Do tábora prišiel prvým transportom 14.6.1940.

Táto výstava je živým dôkazom hrôzy, ktorú títo ľudia prežili. Je dôkazom histórie, ktorá sa už nesmie opakovať. Všetky exponáty vyjadrujú hrôzu a utrpenie a poukazujú na obrovský rozsah tragédie, tragické osudy ľudí a masovú genocídu.

Najemotívnejším zážitkom celej exkurzie bolo osobné stretnutie s týmto umelcom, ktorý prežil hrôzy tohto koncentračného tábora.

 

Dotknúť sa histórie je dôležité, aby sme sa vedeli poučiť pre budúcnosť. Je potrebné a nutné ukázať mladým ľudom kam vedie nenávisť, neznášanlivosť, rasizmus. Hrôzy Oswienčinu sa môžu konať aj na iných miestach vo svete a zastaviť ich je v možnostiach človeka. Mladí ľudia musia prevziať zodpovednosť za seba a za svoje činy. A je nevyhnutné aby bdeli nad dodržiavaním ľudských práv pretože keď opustia pravidlá práva, morálky, etiky a kresťanského spolunažívania, miesto lásky solidarity zavládne nenávisť sebectvo a bezohľadnosť.

Na záver sa chcem za všetkých účastníkov poďakovať Klubu priateľov zrakovo postihnutej mládeže, ktorý hradil všetky výdavky pretože bez tejto pomoci by mnohí naši žiaci sa na takejto akcii nemohli zúčastniť.

PhDr. Katarína Majcherová, PhD.
vych. por. školy

 

Pocity a dojmy žiakov

Janka Kozičková (nevidiaca)
Nevidela som, ale prežívala som hrôzy, ktoré som cítila v priestoroch koncentračného tábora.
Mária Pacigová
Z Osvienčimu sa spamätávam doteraz a neviem si vysvetliť jednu vec, ako môžu byť ľudia takí krutí. Najviac ma dorazili kresby, ktoré som videla. Autora kresieb som mala možnosť osobne stretnúť.
Jozef Olekšák
Desili ma ľudské tváre v labyrinte.
Janka Nikorovičová
Zážitok na celý život. Dúfam, že v budúcnosti sa nič také nezopakuje. Ľudia, ktorí to prežili, museli prežívať najhoršie časy svojho života. Som veľmi rada, že som mohla osobne stretnúť a spoznať človeka, ktorý to peklo prežil.
Mária Jarošová
Najväčším zážitkom pre mňa bolo stretnutie s človekom, ktorý prežil katastrofy, ktoré sú ľudia schopní urobiť.
Ivan Czafik (nevidiaci)
Bol to zážitok, na ktorý sa nedá zabudnúť. Nech sa už niečo také nikdy nezopakuje.
Roman Donič (slabozraký)
Najťažší zážitok, aký som kedy zažil.
Lenka Benčová
Z Osvienčimu som si zobrala veľmi veľa. Bolo to veľmi ukrutné a bolestné pri pomyslení na to, ako to tí ľudia mohli prežívať. Najviac ma zobrali kresby, ktoré mám doteraz pred očami. Ale najväčšie prekvapenie bolo pre mňa stretnutie s človekom, ktorý to všetko prežil.
Róbert Guza
Bolo to hrozné. Prekvapilo ma, že niektorí to aj prežili.